La paleobotanika Je to veda, vďaka ktorej môžeme aspoň intuitívne zistiť, ako musela planéta Zem vyzerať v minulosti, nielen to, ale tiež nám umožňuje vedieť, aké podnebie tu bolo a čo je najzaujímavejšie: ako sa rastliny vyvíjali v priebehu času.
Je to určite fascinujúce odvetvie paleontológie. Skamenené pozostatky, ktoré k nám prišli, nám umožňujú nahliadnuť do doby, keď náš domov, Zem, obývali bytosti, o ktorých sme tu ani nemohli mať podozrenie, že sú tu inak.
Ako boli rastliny skamenené?
Ako vieme, s rastlinami sa nedá hýbať. Rastú a hynú tam, kde klíčilo semeno. Akonáhle sú bez života, stávajú sa potravou pre mikroorganizmy, najmä huby; z tohto dôvodu nie je ľahké nájsť fosílie rastlín. Ale pri správnych podmienkach sa môžu vytvoriť.
Podľa toho, kde sú alebo kde boli pochovaní, rozlišujeme niekoľko typov:
- Karbonizácia: nastáva, keď rastlina spadne do močaristého prostredia a je ponorená do prostredia s nízkym obsahom kyslíka. Pri tom sa pomaly rozkladajú sacharidy, ktoré tvoria celulózu, čím sa uvoľňuje metán a oxid uhličitý.
- dojmy- Vyskytuje sa, keď sú na sedimente odtlačené zvyšky rastlín, napríklad list alebo kvet.
- Mineralizácia: nastáva, keď sú pozostatky zakopané pod sedimentmi. Organické tkanivá sú nahradené minerálnymi látkami.
- plesne: nastáva, keď sú najobjemnejšie časti rastlín zakopané v sedimente. V prípade, že dôjde k zničeniu vnútra guľatiny, medzera zostane, ale ak je medzera vyplnená sedimentom, vytvorí sa protiplech.
Ako sa čistia fosílie?
Fosílie rastlín a živočíchov, ktoré sa raz nájdu a extrahujú, sa urobí prvá zakryte ich sadrou. Aj keď sú to „skaly“, sú to skutočne veľmi jemné kúsky, ktoré by sa pri nesprávnom zaobchádzaní mohli navždy stratiť.
Hneď ako boli prevezené do laboratória vrchná vrstva omietky sa odstráni a vyčistí pneumatickým vzduchovým pisom, čo je zariadenie podobné vrtákom používaným zubnými lekármi. Pomocou neho môžete oddeliť zvyšky kameňa, ktoré zostali.
Ďalej sa na ne aplikuje chemikália (B 72), ktorá ich ochráni pred poškodením, ktoré by mohlo spôsobiť kyseliny. Neskôr sú ponorené do špecifických dobre kontrolovaných chemických roztokov na odstránenie zemskej kôry nie väčšej ako 5 milimetrov.
Nakoniec vedci môžu si ich poriadne preštudovať, identifikácia druhov, ku ktorým patrili, ich geologická éra, ich veľkosť atď.
Toto je práca, ktorá môže to trvať niekoľko týždňov až rokov, v závislosti od predmetnej fosílie. Keď však budú hotové, veľa z nich sa dostane do múzeí, kam ich môžu ľudia ako vy a ja ísť navštíviť a možno si ich predstaviť v skutočne divokom a prírodnom svete.